Dnes ma napadlo namaľovať snehuliaka na nechty. Každý snehuliak má svoje čaro. Aj tento ktorého som raz našla stáť pri našom paneláku. Aké šťastie že som mala pri sebe mobil a mohla si ho odfotiť…
Na krátke nechtíky namaľovať obrázok snehuliaka si vyžaduje veľmi dobrý zrak a pevnú ruku. Nemusí byť dokonalý.
Kto sa najviac teší na sneh? Detičky a psíčkovia.
Detičky by najradšej trávili celý deň od rána do večera na aj čo najmenšom kopčeku a spúšťali sa na hocičom, len hlavne že sa to šmýka… Vystrájajú a sú neúnavné. Až sa podobajú na malých snehuliakov. A mamičky a oteckovia si musia pod nánosmi bieleho snehu pohľadať tie svoje detváky, aby si neodviedli domov cudzieho snehuliačika. Vídavať takéto scénky na každom sídlisku.
No a psíčkovia ako sa vedia tešiť zo snehu… Ten môj, len čo vybehne z brány, nestíham ho sledovať. Behá cik cak, až mu ušká nadskakujú, sem a tam. Váľa sa v snehu, robí kotrmelce, hádže sa hlava nehlava. To je radosti.
